Leto je na konci
Letné obdobie je už za nami a myslím, že je na čase opäť rozbehnúť blog. Kým sa však dostanem k písaniu článkov, nad ktorými uvažujem, chcel by som najprv zhodnotiť moje výsledky za posledné mesiace. V rámci letného leňošenia som sa totižto venoval písaniu o poznanie menej, než mám vo zvyku.
Predovšetkým, začal som si písať autorský denník. Ide o akúsi formu denníka, zameraného na (literárnu) tvorbu. Podľa populárnej lektorky tvorivého písania Markéty Dočekalovej (Tvůrčí psaní pro každého 2) ide priam o povinnú záležitosť. Mám o tomto tvrdení isté pochybnosti, ale niečo na ňom predsa len bude. Ukázalo sa, že ide o ideálny spôsob, ako sa naštartovať k písaniu. Nemá (nevyhnutne) nejakú komplikovanú štruktúru a určený je len očiam autora, takže autor môže písať nesmierne úprimne a voľne, pokojne aj s pravopisnými chybami. Moja skúsenosť vraví, že písať tento denník je veľmi jednoduché, občas dokonca "chytľavé". Ľahko sa môže stať, že narastie do epických rozmerov! (Týmto faktom som pozitívne prekvapený!)
Samozrejme, autorský denník má aj hlbší zmysel - mal by slúšiť ako vodítko vodítko k analýze, prečo autor v istej dobe písal tak či onak, k zisteniu, v akom rozpoložení sa v danej dobe nachádzal.
No a teraz prichádza moje prvé priznanie - vďaka letnému leňošeniu môj autorský denník veľmi nestlsol. Dalo by sa povedať, že hladuje.
Našťastie, denník nie je jediná vec, ktorej som sa venoval. Za hlavnú literárnu činnosť som si vytýčil opravovanie (a vylepšovanie) poviedky Fiasko, ku ktorej som obdržal slušné množstvo pripomienok. S prácou ešte nie som úplne hotový, ale myslím, že už vidím koniec tunela. Momentálne spracúvam posledné návrhy k úprave deja - ide o nepríjemnú kôpku asi 10-tich lepiacich papierikov popísaných postrehmi, ktoré dokazujú moju omyľnosť:
Ďalej som sa venoval novej poviedke s názvom Rodinné záležitosti. Poviedka nebude dlhá, avšak vzniká len pomaly. Našťastie, príbeh sa pekne rozvíja a štýl nie je zlý. A keď už je reč o štýle - v poslednej dobe som čítal nejaké poviedky od Joa Abercrombieho, ktorých štýl je naozaj svojský. Nesnažím sa Joa kopírovať, ale rád by som pochytil trocha z jeho čarovnej schopnosti vyvolať "intenzívny zážitok" a premietol to aj do vlastnej tvorby.
Po dopísaní Rodinných záležitostí by som si rád urobil s vesmírnymi loďami prestávku. Počas leta som si poznačil niekoľko veľmi zaujímavo vyzerajúcich námetov, ktoré však spadajú do iných žánrov, prevažne mystického, môžno trilerového charakteru.
Posledná vec, ktorú by som rád zmienil, je román Večná jar. Pracujem už pekne dlhú dobu (je to v skutočnosti asi 10 rokov, keď rátam, že prvé strany uzreli svetlo sveta ešte v roku 2011) a samozrejme by som ho rád niekedy dokončil. A prečo sa mi to doposiaľ nepodarilo? Všetky komplikácie by sa dali vyjadriť jedinou myšlienkou - ide o môj prvý "skutočný" román a navyše v rámci žánru "young adult" (čiže "literatúra pre mladých dospelých"), ktorému som sa nevenoval nikdy pretým. Takže nečudo, že je plný chýb a nevyzretého štýlu. Môžem skonštatovať asi toľko, že román je už napísaný, no nie hotový. Najbližšie k má stavu, ktorý sa dá nazvať jedine "nekonečným prepisovaním". A toto prepisovanie malo dokonca aj prestávku.
Tento rok som na románe Večná jar ešte nepracoval - potreboval som si od neho "trocha oddýchnuť", aby som sa naň mohol pozrieť sviežejšími očami. Ale len čo skončím prácu na aktuálnej poviedke a opravovaní/vylepšovaní Fiaska, opäť si naň posvietim...
Predovšetkým, začal som si písať autorský denník. Ide o akúsi formu denníka, zameraného na (literárnu) tvorbu. Podľa populárnej lektorky tvorivého písania Markéty Dočekalovej (Tvůrčí psaní pro každého 2) ide priam o povinnú záležitosť. Mám o tomto tvrdení isté pochybnosti, ale niečo na ňom predsa len bude. Ukázalo sa, že ide o ideálny spôsob, ako sa naštartovať k písaniu. Nemá (nevyhnutne) nejakú komplikovanú štruktúru a určený je len očiam autora, takže autor môže písať nesmierne úprimne a voľne, pokojne aj s pravopisnými chybami. Moja skúsenosť vraví, že písať tento denník je veľmi jednoduché, občas dokonca "chytľavé". Ľahko sa môže stať, že narastie do epických rozmerov! (Týmto faktom som pozitívne prekvapený!)
Samozrejme, autorský denník má aj hlbší zmysel - mal by slúšiť ako vodítko vodítko k analýze, prečo autor v istej dobe písal tak či onak, k zisteniu, v akom rozpoložení sa v danej dobe nachádzal.
(Moja zbierka kníh od známej lektorky M.Dočekalovej. Zdroj: Kamil Dubík)
No a teraz prichádza moje prvé priznanie - vďaka letnému leňošeniu môj autorský denník veľmi nestlsol. Dalo by sa povedať, že hladuje.
Našťastie, denník nie je jediná vec, ktorej som sa venoval. Za hlavnú literárnu činnosť som si vytýčil opravovanie (a vylepšovanie) poviedky Fiasko, ku ktorej som obdržal slušné množstvo pripomienok. S prácou ešte nie som úplne hotový, ale myslím, že už vidím koniec tunela. Momentálne spracúvam posledné návrhy k úprave deja - ide o nepríjemnú kôpku asi 10-tich lepiacich papierikov popísaných postrehmi, ktoré dokazujú moju omyľnosť:
(Nekonečná zábava s úpravou poviedky. Zdroj: Kamil Dubík)
Ďalej som sa venoval novej poviedke s názvom Rodinné záležitosti. Poviedka nebude dlhá, avšak vzniká len pomaly. Našťastie, príbeh sa pekne rozvíja a štýl nie je zlý. A keď už je reč o štýle - v poslednej dobe som čítal nejaké poviedky od Joa Abercrombieho, ktorých štýl je naozaj svojský. Nesnažím sa Joa kopírovať, ale rád by som pochytil trocha z jeho čarovnej schopnosti vyvolať "intenzívny zážitok" a premietol to aj do vlastnej tvorby.
Po dopísaní Rodinných záležitostí by som si rád urobil s vesmírnymi loďami prestávku. Počas leta som si poznačil niekoľko veľmi zaujímavo vyzerajúcich námetov, ktoré však spadajú do iných žánrov, prevažne mystického, môžno trilerového charakteru.
Posledná vec, ktorú by som rád zmienil, je román Večná jar. Pracujem už pekne dlhú dobu (je to v skutočnosti asi 10 rokov, keď rátam, že prvé strany uzreli svetlo sveta ešte v roku 2011) a samozrejme by som ho rád niekedy dokončil. A prečo sa mi to doposiaľ nepodarilo? Všetky komplikácie by sa dali vyjadriť jedinou myšlienkou - ide o môj prvý "skutočný" román a navyše v rámci žánru "young adult" (čiže "literatúra pre mladých dospelých"), ktorému som sa nevenoval nikdy pretým. Takže nečudo, že je plný chýb a nevyzretého štýlu. Môžem skonštatovať asi toľko, že román je už napísaný, no nie hotový. Najbližšie k má stavu, ktorý sa dá nazvať jedine "nekonečným prepisovaním". A toto prepisovanie malo dokonca aj prestávku.
Tento rok som na románe Večná jar ešte nepracoval - potreboval som si od neho "trocha oddýchnuť", aby som sa naň mohol pozrieť sviežejšími očami. Ale len čo skončím prácu na aktuálnej poviedke a opravovaní/vylepšovaní Fiaska, opäť si naň posvietim...