Do značnej miery naozaj píšem o tom, čo som sám (viac-menej priamo) zažil. Napríklad román Večná jar, na ktorom práve pracujem, je na takých 85% založený na reálnych udalostiach a k väčšine postáv existuje predobraz v skutočných ľuďoch. A pravdou je aj to, že „moje myšlienky a hodnoty“ sa premietajú do každej opísanej postavy. V každej z nich je aj niečo zo mňa!

Mnoho rokov som strávil ako aktívny skaut v Nitrianskom skautskom oddiely, takže mám jednoznačne „pozitívny vzťah k prírode“, možno až mystického charakteru. Moje zamestnanie sa vždy točí okolo informatiky, a tak rád spracúvam aj rôzne technické, či vedecké témy. Mal som tiež možnosť vyskúšať si rôzne bojové umenia, čo tiež na mne zanechalo stopu. No a napokon je tu spiritualita, ktorá je do značnej miery hnacou silou môjho života.

A toto všetko je určite súčasťou toho, o čom píšem a prečo.

Nie je to však len o vlastných zážitkoch. Akýkoľvek žáner fantastiky predstavuje veľmi inšpiratívne územie, na ktorom môže autor experimentovať, hľadať dosiaľ nevidené možnosti pre postavy, či objavovať limity svojej fantázie. Ako malého ma veľmi oslovili knihy Jozefa Žarnaya, Arthura C. Clarka či Stanislawa Lema a taktiež niekoľko veľmi dobrých poviedok (napríklad Obyčajný čas od Jamesa Blisha, Prejdi bránou a dotkni sa mojej duše od Antona Stiffela, Posledná otázka od Isaaca Assimova…), takže mojej ceste k literatúre vďačím aj tomuto žánru.

Nech už ale napíšem čokoľvek, určite to robím s úmyslom predať pozitívne a povzbudzujúce posolstvo. Súhlasím totiž s nasledovným výrokom (pravdepodobne André Gida):

„Skutočná literatúra má v skutočnosti iba jeden zmysel: alebo umožniť čitateľom, aby sa ešte viacej tešili zo života, alebo im umožniť, aby ho ľahšie znášali.“