Alebo kratšia biografia

Narodil som sa 18. mája 1980 v Nitre. Keďže moji rodičia sa krátko na to rozviedli, prežil som viacmenej celé detstvo s otcom a dvoma strýcmi, bývajúc prevažne u starých rodičov. Bolo to dobré detstvo plné dobrodružstiev a aj vďaka tomu som zhruba ako deväť ročný, vstúpil do Slovenského skautingu.

Po skončení základnej školy som pokračoval v štúdiu na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Mlynárciach. Tam ma zaujala najviac výpočtová technika, ktorá odvtedy do značnej miery udáva moje životné smerovanie. Informatike som sa venoval aj počas štúdia na vysokej škole, kde som získal v roku 2006 bakalársky titul, z odboru Aplikovaná informatika.

Ďalšej veľkej zmeny v živote som sa dočkal v roku 2012, keď sa udialo množstvo skvelých vecí. Namiesto konca sveta, ktorý mal podľa podaktorých mudrlantov prísť, sa môj život práveže rozrástol do ďaleko väčších rozmerov! V januári som sa oženil s mojou Lucinkou a o pár mesiacov sa nám narodila dcéra Katarína. Ďalší rok som menil prácu (práca pre spoločnosť Eset bola výborná a mnohému som sa naučil, no denno-denné dochádzanie do Bratislavy je priveľa aj koňa). Čas veľkých zmien trval až do roku, 2016 keď Katke pribudol braček Majko.

Prvé literárne pokusy som sa pokúšal písať, keď som bol siedmakom či ôsmakom na základnej škole. Samozrejme, šlo len o také menšie pokusy mizernej kvality, ale s potenciálom naladiť sa na budúcu tvorbu. Prvé komplexnejšie poviedky (Boli sme tu prví, Diana) vznikli až v časoch maturitného ročníka. Z poviedky Diana neskôr vyrástla celá kniha (2004), ktorú však pokladám za „nevydateľnú“ (doposiaľ ju čítalo len niekoľko známych, ale kto vie, možno ma raz premôže nostalgia a prepíšem ju do čitateľnejšej podoby...). No a potom sa objavilo niekoľko poviedok v rokoch 2006-2008 (Problém zlatej rybky, Posledná lekcia, 115…), po ktorých nasledovala dlhšia odmlka.

V roku 2010 som navštívil New York a do rúk sa mi dostalo viacero publikácií na tému kreatívneho písania. To bolo pre mňa potrebným impulzom, ktorý mi pripomenul čaro spisovateľského remesla. Zhruba o rok neskôr, v časoch nekonečného dochádzania do Bratislavy, som sa pustil do práce na novej knihe, ktorá dostala názov Večná jar.

A tak som sa opäť vydal cestou, ktorá síce obvykle nevedie k bohatstvu a sláve, no prináša radosť z možnosti seba-vyjadrenia, čo je odmena sama o sebe...