Krátka poviedka na tento rok
Rok utiekol ako voda a opäť tu máme súťaž „321 slov - literárne šortky poslucháčov Rádia Slovensko“.
Aj tentokrát som zareagoval a spísal som malé dielko, i keď som dosť dlho váhal, či sa doň vôbec pustiť. Prečo? Nuž, pre konflikt na Ukrajine. V týchto dňoch je ťažké nemyslieť situáciu, v ktorej sa ocitli naši susedia. Chvíľami mi písanie poviedky do súťaže pripadalo priam nemorálne, a tiež som mal problém sústrediť sa - pozornosť som venoval hlavne správam o Ukrajine a na nejakú tvorbu som ani nepomyslel. Koncom marca som navyše maródil s Covidom, takže nejaký čas som som sa literatúre nevenoval vôbec. Veci som si premyslel až na poslednú chvíľu, dva dni pred uzávierkou súťaže.
Príbeh, ktorý som nakoniec napísal, sa volá "Zálesák". Námet som čerpal opäť z vlastných skúseností a hlavne zo zážitkov s mojimi deťmi. No a že deti sú nevyčerpateľnou studnicou námetov, určite nemusím spomínať dvakrát (dosvedčí mi to väčšina zúčastnených autorov a tiež poslucháčov rádia RTVS, ktorí sledujú súťažné poviedky).
V poviedke som sa rozhodol zobraziť určitý kontrast v tom, ako niektoré veci vnímajú deti a ako dospelí. "Dospelácky" pohľad totiž nemusí byť vždy ten (jediný) správny.
Ešte by som rád spomenul, že poviedka je napísaná "z pohľadu prvej osoby", čo je inak štýl, ktorému sa obvykle vyhýbam. Pre limitovaný rozsah textu sa mi však forma jednoduchého "rozprávania" javila ako vhodná.
Aj tentokrát som zareagoval a spísal som malé dielko, i keď som dosť dlho váhal, či sa doň vôbec pustiť. Prečo? Nuž, pre konflikt na Ukrajine. V týchto dňoch je ťažké nemyslieť situáciu, v ktorej sa ocitli naši susedia. Chvíľami mi písanie poviedky do súťaže pripadalo priam nemorálne, a tiež som mal problém sústrediť sa - pozornosť som venoval hlavne správam o Ukrajine a na nejakú tvorbu som ani nepomyslel. Koncom marca som navyše maródil s Covidom, takže nejaký čas som som sa literatúre nevenoval vôbec. Veci som si premyslel až na poslednú chvíľu, dva dni pred uzávierkou súťaže.
Príbeh, ktorý som nakoniec napísal, sa volá "Zálesák". Námet som čerpal opäť z vlastných skúseností a hlavne zo zážitkov s mojimi deťmi. No a že deti sú nevyčerpateľnou studnicou námetov, určite nemusím spomínať dvakrát (dosvedčí mi to väčšina zúčastnených autorov a tiež poslucháčov rádia RTVS, ktorí sledujú súťažné poviedky).
V poviedke som sa rozhodol zobraziť určitý kontrast v tom, ako niektoré veci vnímajú deti a ako dospelí. "Dospelácky" pohľad totiž nemusí byť vždy ten (jediný) správny.
Ešte by som rád spomenul, že poviedka je napísaná "z pohľadu prvej osoby", čo je inak štýl, ktorému sa obvykle vyhýbam. Pre limitovaný rozsah textu sa mi však forma jednoduchého "rozprávania" javila ako vhodná.
